Vyhrajte boj s prokrastináciou!

Zistite, prečo toľko veci odkladáte na zajtra. Prokrastinácia je komplexný problém, ktorý môže mať mnoho rôznych príčin. Tu sú niektoré z najbežnejších: Presvedčili ste sa, že vaša domáca úloha presahuje vaše schopnosti. Vypnutie domácich úloh je spôsob, ako sa vzbúriť proti svojim rodičom alebo učiteľom. Rozhodli sme sa, že téma bude nudná. Čakáte na „dokonalý“ čas na začatie úlohy. Úloha sa stala takou ohromujúcou, že neviete, kde začať. Vedieť, prečo otáľať, je kľúčovým prvým krokom k získaniu motivácie. Venujte nejaký čas premýšľaniu o tom, prečo stále niečo odkladáte na neskôr. Umožní vám to zistiť, ktorý z nasledujúcich tipov vám najviac pomôže.inspirace.jpg
Rozdeľte si materiál na kúsky. Hlavnou príčinou prokrastinácie je to, že úloha, ktorá pred nami je, sa zdá byť veľká. V takom prípade je potrebné „rozdeliť“ si to. Rozdeľte jednotlivé úlohy na malé kúsky. Prideľte každému dňu určitý počet týchto kúskov. Zrazu už nemusíte čeliť strašidelnej úlohe, ale skôr sérii zvládnuteľných kúskov. Kus môže byť čítanie troch stránok vašej učebnice, vyplnenie piatich otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí alebo nájdenie troch referenčných článkov na internete pre váš referát.
Odmeňte sa. Vždy, keď dokončíte jeden alebo dva kúsky, odmeňte sa krátkym obdobím relaxácie. Môže to byť päť minút vašej obľúbenej hry so smartfónom, krátka prechádzka alebo hranie na gitare. Kľúčovou súčasťou je odmeňovanie krátkymi a príjemnými prestávkami.pěst.jpg
Vytvorte si študijnú rutinu. V podstate sme bytosti, ktoré milujú zvyk. Ak je pre vás výzvou motivovať sa k štúdiu, môžete tento princíp uviesť do praxe. Návyky sú také silné, že ako náhle rozviniete študijnú rutinu, bude pre vás ťažké prejsť do relaxačného režimu bez štúdia. Prvá vec, ktorú musíte urobiť, je zostaviť si rozvrh.
Majte jasno v tom, prečo chcete získať dobré známky. Jedným z najlepších spôsobov, ako sa motivovať k štúdiu, musí vám byť veľmi jasné to, prečo chcete získať dobré známky. Urobte si zoznam dôvodov, vďaka ktorým chcete napredovať. Existuje niekoľko typických dôvodov: Chcem sa dozvedieť viac a rozvíjať sa. Chcem rozvíjať návyk na dosiahnutie dokonalosti. Chcem sa stať viac zameraným a disciplinovaným študentom. Chcem sa dostať do dobrej školy alebo programu. Chcem mať zmysluplnú kariéru. Chcem sa vedieť postarať o svoju rodinu a mojich rodičov.
Vyberte si z týchto krokov taký, ktorý vám sedí najviac. Hlavné je, aby to bavilo! 

Od dôb Márie Terézie až doteraz

Je to presne 245 rokov, od kedy uhorská a česká kráľovná, arcivojvodkyňa Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku na území Habsburskej monarchie. Od tejto doby sa nijak radikálne zmeny v školstve neudiali. Aj keď isteže už dávno nie je povinné v našich školách hovor po maďarsky a naše deti sa môžu vzdelávať v čistých priestoroch, ktoré dopĺňa moderné vybavenie a technika. Avšak základ ostáva stále rovnaký. Deti sú nútene presedieť dlhé hodiny vo svojich laviciach pri počúvaní, miestami až nezáživného, výkladu. Následne sú ich vedomosti, získané dlhým memorovaním, skúšané a hodnotené pri tabuli alebo prostredníctvom testov. Mnoho z nich odchádza domov s pocitom sklamania a viny za svoje „neúspechy”. Naozaj si myslíte, že vzdelávanie by malo byť práve o neustálom bifľovaní?!

knihovna

Moderná výučba – ktorým smerom sa treba vydať?
Spomeňte si na jednu vec, ktorú ste sa naučili v škole. Pamätáte si ju? Bola naozaj pre Vás tak zásadná, že Vám prevrátila celý život na ruby? Alebo ešte lepšie… Spomeňte si koľko listov, strán a zošitov ste počas Vášho štúdia zapísali poznámkami. Pamätáte si všetko toto učivo, ktoré ste sa roky drilovali?  ….pravda je taká, že väčšinu vecí, ktoré sa v školách naučíme aj tak zabudneme alebo pre náš osobnostný a profesijný rast nie sú dôležité.

studenti

Veľkou inšpiráciou pre nás môže byť fínsky vzdelávací systém. Je založený hlavne na prirodzenom rozvoji detskej osobnosti a objavovaní sveta, ktorý je pre náš druh typický. Deti v školách netrávia dlhé hodiny, aby sa pripravovali na náročné testy, ktoré ukazujú len to koľko faktov si boli schopné zapamätať, ale miesto toho sa učia praktické zručnosti, rozvíjajú si tvorivé myslenie, budujú vlastnú osobnosť a získavajú znalosti z rozličných oblastí prostredníctvom  vlastného objavovania za pomoci ich učiteľov, ktorí ich netrestajú ale sú ich sprievodcovia na životnej ceste. Paradoxom je, že aj keď chodia fínske deti úplne najmenej z celého západného sveta do školy, len 20 hodín týždenne, (pre porovnanie slovenské deti chodia cca o 10 hodín viac)  a nemajú žiadne domáce úlohy sú študentmi s najlepšími výsledkami na svete.

Myslím, že už konečne nastal čas na zmenu!